História:

Hoci pôvodným domovom plemena je Čína, plemenitba začala na sklonku 19. storočia vo Veľkej Británii. Čau čau je starodávne plemeno, podľa niektorých kynológov sa tieto psy chovali už na začiatku prvého tisícročia pred naším letopočtom. Svedčia to tom Čínske kroniky z 12. až 7. storočia pnl.. Tie popisujú psy, ktoré chovali barbarské kmene na území Mongolska a Mandžuska, ktoré môžu byť predchodcami čau čaua. Iný kynológovia tvrdia, že plemeno sa začalo vyvíjať oveľa neskôr, na prelome prvého a druhého tisícročia nášho letopočtu. Za priamych predkov považujú psov chovaných sibírskymi kmeňmi. Tie svoje psy počas migrácie cez Tibet a Čínu skrížili svoje psy s robustnými tibetskými psami.

V Číne chovali týchto psov v stredoveku ako pracovných psov na poľovačky, niekdy do záprahov a na ťahanie nákladu, tieto boli čierne a červené. Zvlášť pekné psy chovali mnísi v kláštoroch, tie mali sivú a modrú srsť. Tieto psy v Číne neslúžili len ako pracovné psy, ale ak jatočné zvieratá na mäso a kožušinu. Mäsu sa pripisovali liečivé účinky. Na jatočné účeli sa prestali chovať koncom 19. storočia.

V roku 1894 bol čau čau uznaný Kennel klubom ako plemeno, o rok na to bol zostavený oficiálny štandard plemena.

Charakteristika:

Čau čau sa od ostatných psov na prvý pohľad líši medveďovitou postavou, širokou mohutnou lebkou, modrým jazykom a čiernou sliznicou papule. Je to stredne veľký, kompaktný, ale harmonicky stavaný pes. Čau čaua mnohí odborníci považujú za typický príklad starého plemena, ktoré si zachovalo svoju svoj vzhľad a psychické vlastnosti, chov ich pozmenil len minimálne. Srsť a hustá podsada vyžadujú intenzívnu starostlivosť.

Povaha: 

Čau čau je skutočnou osobnosťou a rád koná samostatne. Svojho pána však miluje a je mu neotrasiteľne verný. Stáva sa však, že si vodcu svorky vyberie sám a ostatných si usporiada podľa vlastnej hierarchie. Svoju lásku k členom rodiny prejavuje len zriedka a nestojí o prejavy nežnosti. K cudzím sa správa s odstupom, ale nie agresívne, znesie aj pohladenie od priateľov pána. Niekedy má tendenciu hrýzť. Je aj dobrý strážca, ktorý ale nešteká, ale svojím sebavedomým hrdým postojom a vrčaním odplaší každého potencionálneho narušiteľa. 

Výchova a výcvik:

Výchova a výcvik vyžadujú trpezlivosť a presnosť, ale bez tvrdších trestov. Výcvik treba upraviť podľa intelektu, individuality a povahy každého psa. Ale aj tak výborne vycvičený čau čau nebude poslúchať ako ostatné pracovné psy. Každý povel si najprv premyslí, až potom ho možno poslúchne. Nehodí sa teda pre majiteľov, ktorý od svojho psa požadujú 100%-tnú poslušnosť, ani pre ľudí, ktorý sa chcú venovať nejakému kynologickému športu.